*Na hranici tieňov- poviedka dokončená*

Pripravuje sa:
*z Poviedok: Červená čarodejnica (info tu) a tu
*novinky o knihách: štvrtá časť Odkazu dračích jazdcov Inheritance (Dedičstvo)
*recenzie na:
*anime: Love Hina, Neo Angelique Abyss, Trinity Blood, 5 centimetrov za sekundu (film), Hakuouki, Togainu no Chi, Sekai-ichi Hatsukoi
*hry: Dragon Age: origins, Dragon Age: Awakening, Dragon Age: DLC, Kingdom Hearts 2, Final Fantasy X
*knihy: Knihy Dana Browna (Da Vinciho kód, Anjeli a Démoni, Stratený Symbol, Digitálna pevnosť, Bod klamu) WarCraft knihy (Deň Draka, Vládca klanov, Posledný strážca, Trilógia Vojna Prastarých, Arthas) StarCraft knihy (Krížová cesta, Tieň Xel´Nagov, Rýchlosť Temnoty, Kráľovná čepelí) Dragon Age Volanie
*Filmy:

Najnovšie anime: Durarara!!, Princess Princess, Hakuouki, Togainu no Chi, Sakai-Ichi Hatsukoi
______________________________________

Červená čarodejnica: 2.kapitola

22. července 2011 v 18:44 | Peťa |  Poviedky

Tak a je tu aj druhá kapitola príbehu o Červenej čarodejnice Valery. Som s ňou spokojná a som nesmierne rada, že sa mi ju podarilo dokončiť ešte pred odchodom (zajtra skoro ráno odchádzam na dva týždne do Poľska do medzinárodného tábora :) Možno sa mi podarí prednastaviť ešte nejaké články (ešte nie som ani zbalená) Niekedy mám pocit, že je tu viac článkov, keď som preč, ale nechajme to tak, späť k poviedke.

Ako som už niekde napísala, prvé úvodné kapitoly pripravia priestor pre samotný príbeh a táto, druhá, kapitola by vám toho mala povedať naozaj dosť, aspoň dúfam, že vám to povie :) Písali ste, že vám Valera pripadá príliš dokonalá, nebol to môj zámer, snáď 2.kapitola upravý váš pohľad na ňu. Prajem príjemné a dobré čítanie a pekný umelecký zážitok.



Poblúznenosť prišla náhle,
bolesť zaútočila zdarne.
Vietor odohnal z nej chmáru,
vyčistil jej hlavu

Balada o krotiteľke duchov, spev Zrodenie 1.2

V čase, keď do Madenu dorazila epidémia Dotyku mágie, kontinent pomaly upadal do nepokojov. V budúcnosti sa bude hovoriť, že práve pre nákazu vypukla vojna, ale zainteresovaní vedeli, že sa to stalo pre zlú sobášnu politiku kráľovskej rodiny z Východnej nížiny a tiež pre vzbury šľachty v Severných veľhorách. Nepokoje boli vyvolané nižšou šľachtou, pretože kráľovná rozpustila všetky lénne vzťahy a pôdu, ktorá bola dovtedy prepožičiavaná, predala a v zanikajúcom feudálnom systéme šľachta strácala svoje bohatstvo.
Počas týchto vzbúr liečiteľstvo a ránhojičstvo vynášalo veľa peňazí. Valera bola bohatá. Preto kapitána rytierov podplatila, keďže sa mu cieľ vyliečiť Dotyk mágie nezdal taký vznešený ako jej a nechcel ju prepustiť. Ale peniaze zaberali už dávno predtým a aj dnes vďaka nim Vala unikla väzeniu a možno aj poprave. Zahrávanie sa s nákazou bolo rovné vlastizrade.
Predierala sa vlhkým podrastom borovicového lesa a dúfala, že nezačne pršať. Potrebovala nájsť podzemnú hľuzu jednej rastliny, u ktorej predpokladala, že by mohla byť pri liečbe nápomocná. Rastlina bola vzácna, ťažko sa hľadala, ale teraz, na konci zimy, keď je zem ešte holá, šance sa zvyšovali.
Jej psy, pobehujúce medzi stromami a kríkmi s nosmi pritlačenými k zemi, boli vycvičené tak, aby dokázali vyňuchať niektoré byliny, ale túto konkrétnu nie. Preto Vala kráčala pomaly s očami uprenými na zem, občas sa zohla a drobnou motyčkou odhrabala hlinu a ihličie.
Počas monotónneho hľadania sa jej rozutekali myšlienky. Premýšľala o Dotyku mágie. V pamäti sa jej vynorili spomienky na špinavé tábory, kde rytieri zhromažďovali nakazených. Držali ich tam v strašných podmienkach, nedávali im jesť, keď pršalo, nepostavili im žiadne prístrešky, na Pobreží nebolo tak chladno, aby pomrzli, ale v iných častiach kontinentu sa stávalo aj to. Ak sa tábor nachádzal blízko nejakej usadlosti, deň či noc bolo slýchať mučivé výkriky a nárek.
Keď mala Valera asi šesť rokov, išla so strýkom na pevninu a keď sa vylodili, ich povoz prechádzal okolo jedného takého tábora. Už sa zvečerievalo, z tábora sa šíril strašidelný chorál kriku a stonov. Na chvíľku zazrela dianie za kolovým plotom. Rytieri v plátových brneniach zdvíhali zo zeme zúbožené ľudské bytosti, stavali ich do rady a potom natiahli luky. Viac Valera nevidela, ale o pár okamihov na to kvílenie nakazených naraz ustalo. Nastalo hrobové ticho, skľučujúca absencia zvukov, dôkaz strašného činu. V tú noc k oblohe stúpal štipľavý tmavý dym sprevádzaný zápachom horiacich vlasov.
Boli to strašné časy a Valera sa v duchu triasla pred tým, že by mali opäť nastať. Bola si istá, že by dokázala nákazu zastaviť, ak by jej dali možnosť. Potrebovala iba priestor, čas, dostatok bylín a liečiv a tiež nakazených, na ktorých by mohla experimentovať. Vo svojich predstavách to samozrejme nenazvala experimentovaním, ona predsa presne vedela, čo má robiť, a to nie je experimentovanie.
Počas premýšľania o tom, koho by bolo treba podplatiť a koľko by ju to stálo, aby sa niečo také dalo uskutočniť, stále hľadala onú vzácnu rastlinu, ktorá by jej k tomu mala dopomôcť.
Trocha sa oteplilo, zvyšky snehu a ľadu ukryté pred teplým slnečným svetlom korunami borovíc sa začali topiť a na rozmočenej hline pokrytej klzkým ihličím sa jej pošmykla noha a spadla. Udrela sa a teraz ju bolela noha a lakeť. Postávala, so syčaním si potierala boľavé miesta a preklínala sa za to, že bola taká nešikovná.
Niekedy vtedy si všimla, že tri psy nie sú pri nej. Ostatné vytrvalo pobiehali neďaleko, ocikávali stromy alebo niečo ohrýzali. Jeden zo stratených sa o chvíľku vrátil celý od blata a kožuch mal plný machu. Vala si povzdychla, nechcela ani pomyslieť na to, ako dlho ho bude čistiť. Priložila si prsty k perám a prenikavo zapískala. Svorka okamžite pozdvíhala hlavy a vrtiac chvostmi sa zhromaždila pri jej nohách. Až na tie dva chýbajúce.
Boli to veľké huňaté psy, plemeno severský lesnícky pes. Mali veľkú hlavu s visiacimi ušami a veľkými gambami, silné nohy a pekne vyrysované svalstvo, väčšinou boli tmavej hnedej alebo čiernej farby, vyskytovali sa aj rôzne vzory zafarbenia srsti. Valerinu svorku tvorili tri tmavé sučky, jeden hnedý a dva fľakaté psy a jeden skoro biely s hnedým chrbtom, ľavým uchom a labami. Bola to nezvyčajná farba, ale Valere to nijako neprekážalo. Aj keď psa bolo v lese vidno, ona sa nepotrebovala ukrývať a svorka veľkých šeliem aj tak každého nepriateľa ľahko odstrašila. Práve tento krásavec a ešte jedna mladá fenka jej chýbali.
Rozhliadla sa. Bieleho Firna by určite zbadala, keby sa nachádzal nablízku a Sika bola určite s ním. Nič nevidela. Znova zapískala. Začala sa cítiť nesvoja. Psy pri jej nohách vrčali, najmladší fľakatý psík sa pritláčal k nej a ticho kňučal. Snažila sa ho upokojiť potľapkaním, ale triasla sa jej ruka. Dialo sa tu niečo nedobré.
Spoza opasku vytiahla lovecký nôž a pomaly vykročila. V hrdle sa jej tvorila guča. Psy sa rozštekali, niekde v diaľke museli niečo počuť. Rýchlym povelom im nedovolila rozbehnúť sa za zvukom, ktorý ich dráždil. Teraz ho počula už aj ona, pripadalo jej to ako zavýjanie. Psy sa prikrčili a cerili hrozivé zuby.
Vala mala sto chutí otočiť sa a ujsť, ale sila vôle ju zadržala na mieste. Sťažka prehltla a pevnejšie zovrela rukoväť noža. Medzi stromami sa mihlo niečo sivasté a hneď potom červené. Zavýjanie bolo už celkom blízko, teraz rozoznávala už aj vrčanie a prudký chrapľavý dych. V nasledujúcich sekundách sa pridali zvuky praskajúcich konárov a tiež ten špecifický zvuk sprevádzajúci kladenie mäkkých poduštičiek láb s pazúrmi na zem pri behu. A potom nasledovalo ďalšie lámanie a vystrašené zakňučanie.
Valera sa otočila práve vo chvíli, keď z lesa vyskočil vlk a zdrapol jedného zo psov za krk. Valin výkrik bol stlmený štekotom psov a neidentifikovateľnými zvukmi vydávanými dovedna štyrmi vlkmi. Psy a vlky sa premiešali do zhluku besne cvakajúcich zubov a krvavých chlpov. Vlky boli vychudnuté a špinavé, teraz mali dotrhané kožuchy, z papúľ im vytekali krvavé sliny. Neboli oveľa väčšie ako lesnícke psy a bolo ich menej, ale aj tak sa Valeriným ochrancom dokázali ubrániť.
Niečo vnútri týchto besných šeliem ich ťahalo priamo k dievčine. Jej psy ju bránili až do konca, na ich statočné srdcia nikdy nezabudla a neskôr v budúcnosti po nich pomenuje niečo veľmi dôležité. A niečo vo vnútri dievčiny jej napovedalo, aby sa pokúsila o útek. Trhalo jej srdce pri predstave, že by mala opustiť svojich verných spoločníkov, ale otočila sa a rozbehla.
Zrazu pocítili silný náraz do chrbta. Spadla. Cítila teplý dych na zátylku, váhu vlčieho tela na chrbte a potom jej ostré zuby prešli kožou a zaryli sa hlboko do mäsa. Ako sa jej mágia vlievala do žíl, všetko okolo nej sa roztekalo, menilo farby i tvary a žiarilo. Stromy obklopilo matné zelenkavé svetlo, obloha bola akási sivšia, okolo nej sa točili strieborné víry. Nastúpili halucinácie.
Keď si Vala uvedomila, že je nakazená Dotykom mágie, dostavila sa prenikavá bodavá bolesť nasledovaná mučivými výkrikmi, ktoré ešte viac vysiľovali trýznené telo. Čím viac sa magický dotyk zmiešaval s jej krvou, tým ťažšie bolo sústrediť sa. Ale mladá žena sa nevzdávala, ešte nie.
Pokúšala sa posadiť. Očami vnímajúcimi ostré farby a prúdenie neznámych energii zachytila niečo živé. Drobný tvor, ktorého nevedela identifikovať jej pred očami narástol do obludných rozmerov sprevádzaný vlnou farebnej hmly. Valera sa počula kričať, ale hlas akoby ani nepatril jej. Na pozadí počula zvláštne zvuky, v budúcnosti jej budú pripadať ušľachtilé, ktoré ju teraz bodali ako tisíce neviditeľných nožov.
Myseľ sa jej začala zatemňovať. Bála sa. Nechcela zomrieť. Nakazená krv sa jej dostala do mozgu a zaplavila ho ešte intenzívnejšou bolesťou a vidinami. Svet sa roztiekol v modrej a sivej farbe a rozvibroval kvílivými zvukmi neskutočných vtákov.
Roztrasenými rukami sa snažila zakryť si uši, ale príliš ju boleli. Telo ju prestávalo poslúchať. Často počula, že prvé chvíle po nakazení sú najhoršie, ale v tejto chvíli na to nemyslela. Ubolenú zmetenú myseľ zamestnávalo jedine hľadania spôsobu ako sa zachrániť, ako si pomôcť. Zvuky dorážajúce na Valeru sa stávali neznesiteľnými, vibrácie sa premenili na hlboké dunenie, ktoré Vale roztriaslo kosti a vtáčí škrek sa vysoké pišťanie hroziace prasknutím ušných bubienkov.
V zúfalej agónii Valera začala spievať. Bola to stará námornícka pieseň, ktorú ženy a mladuchy spievali nadránom ešte pred odchod lodí vetru, vyzdvihovali jeho silu a prosili, aby pomohol ich otcom, manželom, synom v bezpečnom návrate na pevninu. Spievala sa v starom nárečí, ktorému Valera už dobre nerozumela, ale slová sa jej vryli do pamäti. Spievala najhlasnejšie ako dokázala, ale aj tak sa jej zdalo, že hrozitánsky hluk nedokáže prekričať. Ona svoj spev možno nepočula, ale niekto ho zachytil, rozumel mu a jeho slová ho hriali, boli mu príjemné, povznášali ho a chcel počuť viac.
Zniesol sa z výšin nižšie. V náručí svojho priateľa lesa rozoznával mŕtve telá tak podobné a predsa rozdielne, boli to deti lesa, ušľachtilé šelmy, ale život z nich už unikol a vrátil sa tam, odkiaľ pochádza aj tejto pozorovateľ. Vidiel tiež iného tvora, ktorého vídaval často, uprostred zeme, ktorá nespievala, medzi kameňmi, ktoré prestali dunieť a aj oheň v rukách týchto tvorov bol mdlý a nejasný. Táto zvláštna bytosť si s prekvapením uvedomila, že prvý krát počuje hlas človeka takýmto spôsobom. Vždy on nich slýchala iba kvílenie a plač, ale teraz, k nemu doliehal krásny spev nesúci jeho meno a prevolávajúci mu na slávu.
Zniesol sa nižšie. Videl, že človek trpí. Už vedel, čo sa stalo. Mágia. Mágia presakovala do tohto človeka s spôsobovala mu muky, ale zároveň zapríčinila, že táto zvláštna bytosť ho počuje. Volal ho k sebe, prosil o pomoc. Bytosť vedela ako pomôcť, ale takejto žiadosti sa mu ešte nikdy nedostalo od človeka. Mágia to však vyriešila za ňu. Spev človeka bytosť k sebe vábil tak silno, že sa rozhodla pomôcť. Ten krásny zvuk, ktorý predtým žiadny jemu podobný nepočul, nedokázal opustiť.
Valeru pohladila jemné, ale nespútaná sila a nežne ju začala hojdať. Svištivý zvuk vymietol z jej hlavy všetko ostatné, všetok buchot a kvílenie, svetlo vydávané všetkým naokolo pohasínalo, farby už neboli také krikľavé. Sila ju kolísala a Valera sa prestávala triasť, aj bolesť ustupovala, usadila sa iba v zranenej ruke. Zdvihla hlavu.
Pršalo, fúkal vietor. Les sa ponoril do mäkkých farieb. Stromy a kríky boli zelené, priestor okolo nej zaplavovali striedavo prúdy modrej a striebornej. Voda v mlákach bola priezračne modrá, aj keď to bolo blato a kdekoľvek sa vietor stočil do víru, utvorila sa strieborná špirála. A potom jej do uší znova doľahol ten upokojujúci zvuk. Otočila sa za ním.
Na priezračných krídlach pár stôp nad zemou plachtil veľký orol. Bol najväčším zdrojom striebornej žiary, žiary vetra, on sám bol vetrom. Orol zosadol na zem, ktorá ho pohladila hnedkastou hmlou. Díval sa do Valeriných zelených očí a ona do jeho , v ktorých sa zrkadlil priezračný svet, ktorého teraz bola súčasťou.
,,Kto si?´´ spýtala sa po chvíli a jej hlas bol sprevádzaný zvukom ktorý by popísala ako vzdialený praskot.
,,Ja som duch vetra,´´ odpovedal pokojne duch a jeho slová sa opreli do Valery ako teplý jarný vánok.
,,Zaspievaj mi ešte, máš krásny hlas´´ prosil ju duch a skladal si krídla. Valera nevedomky otvorila ústa. Spievala pieseň oslavujúcu silu vetra, v ktorej prosila o pomoc. A vietor prišiel a pomohol jej, krásny a mocný.
,,Čo sa mi to stalo?´´ spýtala sa namiesto spevu a nespúšťala oči so strieborných veterných vírov.
,,Deti ducha lesa, vlky, sa ťa dotkli, preniesli na teba magickú silu,´´ duch vetra odpovedal krátko, čakal na spev. Po chvíľke ticha opäť vyznal dievča, aby mu ešte zaspievalo.
,,Ak mi to vysvetlíš, zaspievam,´´ povedala. Duch radostne zamával krídlami a náhli poryv vetra mu roztancoval perie.
,,Existuje osemnásť druhov duchov, deň a noc, slnko, mesiac a hviezdy, oheň, voda, zem a vzduch, jar, leto, jeseň a zima, ľad, vietor, búrka a les, všetci spojení časom. Spoločne existujeme vo svete, ktorý sa dá vyjadriť vašimi slovami ako sféra duchov, sme stvorení z energie, čistej, prastarej a mocnej, ktorú voláte mágia. Ovládame prírodu, jej samotné bytie, mi sme príroda, sme tento svet, žijeme na jeho pozadí, ale sme jeho súčasťou,´´ povedal veľký orol a náhle ho prúd striebornej energie vyniesol do vzduchu a opäť mu postrapatil perie.
,,Občas sa stane, že duch používa svoju mágiu na mieste, kde je sféra slabšia a on sa dotkne tohto sveta. To sa stalo aj tebe, dotkol sa ťa duch lesa, ktorého mágia kolovala v tele veľkého vlka. Stala sa tvojou súčasťou a vstrebávala viac energie zo sféry. To ti spôsobovalo bolesť, mágia je veľmi silná a hustá, nepatrí do tohto sveta. Ale teraz je v tebe a ty si časťou sféry, môžeš ju vidieť,´´ orol roztiahol krídla a Valera sa rozhliadla.
,,To svetlo,´´ zašepkala.
,,To je aura, má ju všetko čo pochádza od duchov prírody, čo má svoj pôvod vo sfére, aj ty ju máš,´´ Valera sa zahľadela na seba. Z celého tela jej stúpala jemná červená žiara.
,,Vírila v tebe a bolelo ťa to, pustil som ju von a teba už nebolí,´´ opäť povedal orol. Jeho hlas sa vznášal všade naokolo, nepochádzal priamo od orla, ale patril mu.
,,Takže všetci, ktorý boli nakazení Dotykom mágie mali v sebe kúsky duchov? Prečo umreli? Prečo ste nepomohli aj im?´´ vyzvedala Valera. Chcela vedieť viac.
,,Mágia v nich bola hustá, nemohla sa dostať von. Zvieratá vždy zavolajú duchov aby v nich mágiu upokojili, ale ľudia nikdy nezavolali,´´ Valera si opäť spomenula na pieseň. Chvíľku zostala zamyslená a ducha opäť nadniesol vietor a potom ho položil späť na zem. Chcel počúvať spev, urobil by čokoľvek, aby spievala.
A Valera spievala. Dlho, všetky pesničky, ktoré ju napadli a keď si už na žiadnu nespomínala, začala si vymýšľať. A vietor ju počúval.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ryuu L ^^ Ryuu L ^^ | Web | 24. července 2011 v 14:49 | Reagovat

:O úžasné... ako.. tuším sa už ani komentáre neoplatí písať XDD máš proste talent :)

2 Wicky Envy Leviathan~♥ Wicky Envy Leviathan~♥ | Web | 24. července 2011 v 15:15 | Reagovat

=^w^= Yohoooo šupa XD ma prekvapilo že začala v takej chvíly spievať,aale tož už by už stačilo aby tu pieseň ľudí naučila,duchovia by prišli a bolo by fajn,iie? XDD inač jaao sa mas?co new? XDD

3 Sammy Sammy | Web | 25. července 2011 v 15:54 | Reagovat

Wow.. dobré

4 Arniel Arniel | Web | 29. července 2011 v 20:59 | Reagovat

Nesklamala si, kapitola bola skvelá

5 KyShi KyShi | Web | 7. srpna 2011 v 21:22 | Reagovat

Sorry, že si to čtu až po tak dlouhé době...
Skvělé a napínavé, hlavně v té části s vlky :). Moc se těším na další :D

6 siarra-web siarra-web | Web | 14. srpna 2011 v 20:32 | Reagovat

[1]:dakujem :D a komentare sa vzdy oplati pisat, aspon viem, ze moja praca nie je marna :)

[2]: mam sa dobre :D co noveho? toho je vela, bola som na dovolenke, napisem k tomu clanok :D

[3]: dakujem :D

[4]: dakujem :)

[5]: dakujem a som rada, ze sa tesis, uz na tom pracujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama